Tunajšia škola a zrejme aj školstvo sú mierne povedané iné ako na Slovensku. Neviem, či je to školou, či je to tým, že je kresťanská a s tým sú spojené isté princípy a zásady, ktoré sa dodržiavajú, ale je to tu jednoducho iné. Skúsim popísať aspoň zopár odlišností.V prvom rade prístup k deťom. Človek má pocit, že od riaditeľky školy, cez pracovníkov administratívy a učiteľky až po iný personál sú deti priateľmi dospelých. Tu sa na deti nekričí. Neznamená to, že sa deti nevychovávajú, ale deti sú rovnocennými partnermi dospelých. Tento prístup dodržiava tak riaditeľka, ako aj všetky učiteľky. Je obdivuhodné vidieť s akou trpezlivosťou tu učiteľky pristupujú k žiakom. Žiaden krik, naopak úsmev, priateľské vystupovanie.
