Tak sme späť. Späť v Perthe. Po troch mesiacoch premiestňovania sa, lietania, rôznych postelí, ľudí a skúseností sme sa ocitli späť "doma". Teda minimálne späť v škole.
Čo sme teda zažili. Najlepšie je asi začať pekne od začiatku.
Malé banícke mestečko asi 400 km od Perthu, kde sme strávili 3 týždne. Po presune z Perthu malým oranžovým vyše 20 rokov starým autobusom sme tu zažili fajn chvíle, ale aj ťažký čas. Bývali sme v rozdelení na dve skupiny. Naša rodina a zvyšok teamu. Čo sa na začiatku zdalo zlé - rozdelenie skupiny, bolo nakoniec pre našu rodinu skvelé. Bývali sme u miestneho pastora a jeho manželky. Patric a Ronie boli úžasní, zamilovali si naše deti a začali ich volať grandchildren. Poskytli nám super domov. Thank you Patrick and Ronie. :)
 |
Pred "hlavným stanom"
|
 |
| Neporiadok... Všade odpadky |
 |
| Príprava na upratovanie - malá "Turi" |
 |
| MS v hokeji... |
 |
| Takto hrajú hokej američania |
 |
| Moje okuliare |
 |
| Vyviezlo sa niekoľko áut a stále by bolo čo upratovať |
Náš outreach bol o pomoci ľuďom, modlitbe za Kalgoorlie a jej obyvateľov, pomoci v cirkvi, kde sme bývali. Asi najhlavnejšou činnosťou však bola pomoc v blízkej usadlosti Aborigénov. Prakticky spočívala v upratovaní usadlosti a jej okolia. Zbierali sme neuveriteľné množstvá odpadkov, v ktorých Aborigéni žijú. Prečo takto žijú? Na to sa snažia nájsť odpoveď oveľa múdrejší ako my.... a nenachádzajú. A najmä nenachádzajú odpoveď na to ako im z toho pomôcť. Z nikdy nekončiaceho sa kolotoča alkoholizmu, fetovania, domáceho násilia a krminality, neporiadku a nezamestnanosti. Bude to niekde v histórii. Aborigéni - pôvodní obyvatelia Austrálie boli lovci. Všetko spolu v kmeňoch zdieľali, ak niekto niečo ulovil, patrilo to všetkým. Kmene mali presné hranice svojich revírov. Do toho sú zamiešané ich zvyky, kde je pre nás neprehľadná sieť kmeňov, kde sa podľa presných pravidiel môžu miešať rodiny. Muž môže mať viac manželiek a žena viacero mužov. Deti patria všetkým - všetci v kmeni sú za nich zodpovední. Keď prišli bieli ľudia, vzali všetko, lovili ich, pokladali ich za zvieratá. Tým ich naučili nedôverovať. V snahe zmeniť ich a prevychovať na náš spôsob života im v minulom storočí zobrali deti a vznikla tak “ukradnutá generácia”.
 |
Pre toto sa táto púšť bielym ľuďom oplatí,
Ľudia sa tu stále živia hladaním zlata. |
 |
| Chalani pomáhali upratovať |
Nič to nevyriešilo akurát ich to zranilo a ukradlo im to korene. Následne v snahe napraviť čo sa pokazilo začala vláda dávať Aborigénom všetko čo potrebovali. Domy, peniaze, vzdelanie... Všetko zadarmo a nadarmo. Naučilo ich to, že nič nemusia a všetko im padne pod nos. Ďalšia chyba?! Vznikla generácia ľudí, ktorí nepohnú prstom a keď im upratujete okolo domu, sedia a pozerajú na Vás. Keď pre nich robíte barbeque, sedia a čakajú kedy im tanier s hotovým jedlom prinesiete pod nos. Každopadne to čo sme mali možnosť spoznať sú ľudia, ktorí bielym neveria, neveria väčšinou ani sebe, sú zlomení a bez hrdosti na svoju minulosť, veľa pijú, fetujú a celý deň niekde sedia alebo ležia. Nie sú zlí, sú len generáciou ľudí, ktorých “pokusy” zmeniť ich priviedli do tohoto marazmu. Samozrejme sú tu aj takí, ktorí žijú z nášho pohľadu normálne - pracujú, ich deti chodia do školy. Na našu praktickú pomoc boli dva názory. 1. Robíme dobre, pretože im ukazujeme príklad - bieli ľudia makajú v 35 stupňoch celzia okolo ich domov a sú ochotní sa s nimi porozprávať a berú ich ako seberovných. 2. Nerobíme dobre, pretože ich opäť učíme nič nerobiť a ešte im ukazujeme, že sa nevedia postarať sami o seba. Tak si vyberte.... :)
V Kalgoorlie bol ďalším bodom nášho záujmu skate park. Mladí teenegeri, ktorí trávia väčšinu času na skateboarde alebo bicykloch. Organizovali sme pre nich opekačku, rozprávali sme sa s nimi, modlili sa za nich. Tiež sme pripravovali program pre miestne deti - bábkové divadlo, hry a pohostenie. Bolo z toho celkom milé sobotné popoludnie, ktoré skončilo všeobecnou vodnou vojnou, pri ktorej sa na začiatku používali vodné balónky a na koniec hasičská hadica...
 |
| Ninga Mia - usadlosť a v nej kresťanská cirkev |
 |
| Nedeľa v Ninga Mia fellowship |
 |
| Popoludnie pre deti - takto to začínalo |
 |
| Popoludnie pre deti - divadlo |
 |
| Grilovačka v skate parku |
 |
| S mladými sa dalo pokecať |
Na konci pobytu sa dve rodiny rozhodli opustiť nás a nedokončiť školu. Príčiny teraz nie sú podstatné, dôležité je, že naša skupinka absolvovala nasledujúce dve destinácie namiesto s 11 dospelými a 7 deťmi len s 7 dospelými a 5 deťmi.
 |
| Detský tím... |
India - Jaipur
Presun do Indie - cca 24 hodín let a potom taxík cca 300 km z Delhi do Jaipuru. Jaipur je 6 miliónov ľudí, veľká rozloha, veľa špiny a kopy odpadkov, mnoho žobrákov, stovky psov a ľudí na ulici, kde sa Vám v nose miešajú zápachy jedla, hnijúcich odpadkov a ľudských výkalov. Jaipur je ale tiež o moderných nákupných centrách, preplnených McDonaldoch a KFC. Miestni tvrdia, že žobrákom netreba nič dávať. Dôvod? Žobrú pre niekoho alebo sú sami bohatí a toto je len ich štýl života. Každopádne sme sa zopárkrát zľutovali a dali 5-6 ročným deťom nejaké peniaze. Problém je, že pokoj Vám aj tak nedajú a keď dáte jednému, v zápätí sú pri Vás ďalší. Ďalším aspektom, ktorý ovplyvňuje európana v Indii je počasie. Teploty, ktoré sa cez deň pohybujú medzi 38 a 45 stupňami a v noci neklesajú pod 28 stupňov sú naozajstnou výzvou. A veruže boli...
 |
| Obed v YWAM Jaipur |
 |
Náš spoločník. Strašne hučal, ale dokázal
schladiť izbu o krásne 2-3 stupne :) |
Doprava
 |
| Plné, či nie? |
 |
| Oddych počas šichty |
 |
| Rodinka... |
Osobne sme nič podobné nevideli. Trúbiace autá vchádzajú do križovatky zo všetkých strán. Nikto nedáva prednosť podľa pravidiel a samozrejme nikto nerešpektuje druhého. V prvom rade idem JA a potom nech si idú ostatní. Snáď stokrát sme si všimli, že šoféri naších rikší sa vôbec nepozerali na strany keď vchádzali do križovatky. Proste išli! Vďaka Bohu sme neboli svedkom nijakého karambolu. Proste sa nejakým spôsobom šoféri vždy vyhli v poslednej chvíli a 5 cm nás zachránilo. 5 cm je tu dostatok miesta pre všetko! Autá na svetelnej križovatke (ak práve rešpektujú červenú, čo veľakrát nerešpektovali) sa radia podľa pravidla kde je voľné miesto. Tak sa pekne naskladajú vedľa seba nákladné autá, autobusy, autá, trojkolesové taxíky, motorky. Všetci stoja 5 cm od seba. Čiary akoby neexistovali. Môžete sa dotknúť človeka v druhom taxíku. Pomedzi to sa prepletajú chodci, žobrajúci hadí chlapci a dievčatá, ktorí medzi autami robia kúsky, s ktorými by u nás postúpili do finálového kola Slovensko má talent. Ulice občas pripomínajú safari, keď sa medzi autami prepletajú ťavy, slony, kone, prasatá, kozy. V Indii neexistujú obmedzenia na preťaženie auta. Trojkolka plná ľudí, ktorí visia zo všetkých strán. Možno 13-14? Nikdy sa ich nepodarí spočítať. Nás bolo maximálne 8 + šofér. Nákladné autá sú všade, odstavené na uliciach a naložené nie po okraj. Náklad vo veľa prípadoch prevyšuje nákladný priestor a vyzerá to, že auto sa musí s týmto nákladom v prvej zákrute prevrátiť. Autobusy jazdia plné ľudí a nie je výnimkou vidieť ľudí na diaľnici na jeho streche.
 |
| Motorkársky gang? |
 |
| Keď treba previezť... |
 |
| Keď treba previezť 2... |
 |
| Na diaľnici |
Pokiaľ sme mohli vypozorovať existuje nasledujúcich desatoro dopravných pravidliel v Jaipure:
- V prvom rade si na ceste TY, ostatní TI musia dať prednosť!
- Akonáhle nasadneš a naštartuješ, nezabudni, že máš trúbu! Trúbiť musíš všade, či je okolo Teba veľa áut alebo nikto. A nezabudni, TY dávaš najavo svoju prítomnosť. Že trúbia ostatní, si nevšímaj!
- Keď vchádzaš do križovatky, nemusíš rešpektovať červenú. Ak náhodou už pred TEBOU zastali nejakí blázni, skús sa pomedzi nich prekľučkovať až dopredu. Čiary si nevšímaj, ak je cesta plná, použi chodník!
- Pamätaj, čím máš väčšie auto, tým máš väčšiu prednosť. Ten hlupák, čo TI nedal prednosť si za to môže sám. Príde o nohu? Jeho problém!
- Autá nemajú nosnosť. Treba ich v každom prípade vyťažiť. Na motorku patrí celá rodina. Najlepšie otec, mama, zadné dieťa a dieťa na rukách medzi otcom a mamou. V prípade, že je potrebné nákladné auto a nie je po ruke, môžeš použiť Tvoj bicykel. Nalož ho krabicami a obkrúť špagátom do výšky 2-3 metre. Ak nemáš bicykel, použi nákladné auto. Nalož ho podobne ako bicykel, ale samozrejme prispôsob množstvo.
- Pri predbiehaní sa pozri do protismeru či ide alebo nejde oproti auto a.... začni predbiehať. V prípade, že TI to nevyjde, sú dve možnosti. Oproti idúce auto stihne zastaviť alebo sa vyhnete o 5 cm.
- Zastaviť môžeš hocikde. Nevadí, že ostatní za Tebou stoja a trúbia. V prvom bode je uvedené, že trúbenie si nemáš všímať!
- Keď vidíš na ceste kravu, zastav. Môžeš zatrúbiť, každopádne však počkaj kým to sväté zviera opustí cestu.
- Keď vidíš na okraji cesty chodca, pridaj a trúb! Znížiš tým riziko, že Ti ten hlupák vojde do cesty. Ak predsa len vojde, pridaj aj tak. Rýchlejšie uskočí! Ak neuskočí, príde o nohu. Jeho problém! Nebola to predsa svätá krava...
- Ak odbáčaš, nedávaj znamenie o zmene smeru, nevšímaj si oprotiidúce autá a ak sa nedá odbočiť do TVOJHO smeru pretože je tam zápcha, odboč do protismeru. Počítaj s tým, že oprotiidúce autá sa TI uhnú! Zaraď sa späť keď to bude možné.
Čo sme robili?
 |
| High places 1 |
 |
| S touto dámou sa chcel odfotiť každý - tentokrát Adrian |
V Jaipure sme mali naozaj dostatok možností na službu. Veľa sme sa modlili za mesto, je tu len 0,25% kresťanov. Pracovali sme s cirkvami.
 |
| Monkey temple... |
 |
| ... a jeho obyvateľ |
 |
Monkey temple - v tejto vode sa kúpu hinduisti kvôli
očisteniu. Boli sme tiež pozvaní - odmietli sme |
 |
| High places 2 |
 |
| High places 3 |
 |
| Krásna neznáma... s malým Wiliamom |
 |
| Zvieratá, všade zvieratá |
 |
Tak takúto malinovku Vám bez zaváhania
ponúknu v "reštaurácii" v jednom z chrámov
nad mestom. Odmietli sme... |
Chodili sme do domu Matky Terezy. Na 280 - 300 pacientov je tu 12 sestričiek. Pomáhali sme im pokiaľ sa dalo. Rozprávali sme sa s ľuďmi, upratovali, umývali podlahu, prali, roznášali jedlo a robili pre pacientov jednoduché divadlo. Na prízemí muži, na poschodí ženy. Je tu zmes všetkých chorôb. Od amputácií po dopravných nehodách - videli sme naozaj veľa nešťastníkov, ktorí prišli o nohy pri dopravných nehodách, TBC a rôzne iné dlhodobé choroby, otvorené rany a pooperačné stavy a potom mentálne postihnutí. Všetci pekne spolu. Posteľ vedľa postele. Žiaden luxus, ale pre týchto ľudí je to niečo, čo nikde nedostali a museli by zostať vo väčšine prípadov chorí na ulici. Tu dostanú posteľ, jedlo, lieky, starostlivosť a oblečenie. Tí, ktorí vládzu pomáhajú sestričkám s jedhoduchými činnosťami. Vytvorili sme si tam niekoľko priateľstiev a snáď priniesli aspoň trochu radosti medzi týchto ľudí.
 |
| Rozhovor s Rajeshom... |
 |
| Pridáááj.... a pekne do hĺbky |
 |
| Operované nohy sa postupne zlepšujú... |
 |
Námet na podnikanie na Slovensku. Otvoriť, či neotvoriť
si práčovňu. Veď čo to sme sa naučili... |
Pre nás ako rodinu bola úžasnou skúsenosťou tiež práca s deťmi v slamoch a v cigánskej osade. Modlili sme sa s nimi, kreslili, hrali sme pre nich divadlo, učili a spievali pesničky. Deti, ktoré su vďačné za trochu pozornosti. Veľmi pekná skúsenosť. Ninka a Natálka pre nich sami vymysleli a nacvičili tanec.
 |
| Scénky... |
 |
Snažím sa vyrobiť koníka. Títo ľudia sa
tým živia - nepodarilo sa mi to. |
 |
| hmm... hypotéka? Koľko izbový? |
 |
| Všetci sa snažili spievať |
 |
Aj kresliť dúhu. Pre niektoré deti bol
problém pochopiť čo je dúha. |
 |
| Tanec pre deti |
 |
| Kohože to majú susedia na návšteve? |
 |
| ahááá... |
 |
| Malé sa pocikalo... nie na Stanku |
 |
| Bozk je prejavom priateľstva |
 |
| Rozlúčka... |
 |
Ešte posledný pokec..
India bola zaujímavá skúsenosť na celý život. Máme pocit, že sme tu v chudobných a chorých ľuďoch videli niečo čo sme my “kultúrni a vyspelí” európania stratili. Konzum a dostatok všetkého nás naučil sústrediť sa na iné veci. Pre mnohých ľudí v Indii je ešte stále dôležité prežiť. Hranice nárokov sú posunuté. Čo je pre nás špina, je pre nich pohoda. My sme mali to privilégium, že sme spali v posteliach, v kúpeľni nám tiekla (väčšinou len kvapkala a niektoré dni ani to) nepitná voda, mali sme k dispozícii normálne WC, spali (často kvôli teplotám nespali) sme na síce tvrdých, ale posteliach, pili sme vodu z certifikovaného filtra a videli sme Taj Mahal. Toto veľa Indov nemá. Pijú vodu, v ktorej by sme sa mali problém umyť, žijú medzi kopami páchnucich odpadkov a spia na starej handre na zemi. |
 |
Taj Mahal - osobne veľké sklamanie. Očakávali sme
niečo ako veľký palác. Našli sme malé mauzóleum... |
 |
| Atrakcia na fotenie - biela rodinka! |
 |
| V YWAM Jaipur |
 |
| Ľudia tu žijú všelijako... |
 |
| A zvieratá tiež... |
 |
| A sväté kravy tiež... |
 |
| Občas aj vlasy treba ostrihať... |
 |
Občas aj palác treba opraviť... toto vyzerá na niekoľko
storočí roboty... |
 |
| Fešácke toalety na letisku |
 |
Obchodné domy ako na Slovensku - aj tu boli baby
hneď stredobodom záujmy jaipurskych dievčeniec |
Singapur
 |
| Pred YWAM Singapur |
Niečo málo z nášho pozorovania
Kultúrny šok! Po štyroch týždňoch v Indii boli tri týždne v tejto “riadenej demokracii” absolútnou zmenou. Prvé dva dni sme chodili s otvorenými ústami. Krajina, kde je všetko nalinajkované - a to doslovne. Keď čakáte na autobus, čakáte v rade, ktorý je vytvorený nakreslenými linkami na zemi alebo zábradlím. Cesty sú lemované trávnikmi, o ktoré sa zrejme po nociach starajú kaderníci. Všade kvety, krásne stromy, všetko čisté. Na toaletách návody ako ich použiť, aby zostali čisté a ako si správne umyť ruky. Multikultúrny národ, jeden z najúspešnejších ázijských tigrov. Všetko tu má svoje pravidlá a každé porušenie má svoju pokutu, ktorá je všade komunikovaná. Odhodenie odpadku, jedenie či pitie v dopravných prostriedkoch a nástupištiach, pľutie na zem, nespláchnutie na WC. To všetko sa trestá vysokými pokutami, ktoré sa rovnajú niekoľkomesačnému príjmu bežného Slováka. V Singapure je údajne najväčší počet väzňov na počet obyvateľov. Nie, že by Singapurania boli väčší kriminálnici, ale sú tu dlhšie tresty a súdy nie sú veľmi naklonené čokoľvek odpúšťať. Demokracia je naozaj riadená - ekonomická sloboda, ľudia môžu prakticky všetko. Problémom je, ak niekto kritizuje vládnucu stranu jednej rodiny a jej hlavy Lee Kuan Yew, ktorý tu vládne od procesu postupného získavania nezávislosti v pätdesiatych a šesťdesiatych rokoch minulého storočia. Vláda - jedna strana, jedna rodina alebo dokonca jeden človek - otec národa (uf, niečo mi to nepríjemne pripomína) tu kontroluje vlastne všetko. Média, pravidlá, parlament, zákony. Napriek voľbám má stále absolútnu väčšinu. A zdá sa, že ľudia sú stále spokojní. Aj v posledných voľbách zvíťazila s absolútnou väčšinou, hoci zopár percent stratila. Vysoká životná úroveň, vysoký nárast počtu milionárov, o všetko je postarané. Ale, dosť bolo politiky!
 |
To pozadie nie je obraz, to je živé! Takmer ako
v prírode |
 |
| hmm... akože to mám vlastne použiť WC? |
Singapur je pre turistu krásna krajina. Aj my sme mali možnosť vidieť niekoľko zaujímavostí - bird park s niekoľkými vystúpeniami rôznych druhov cvičených vtákov, ostrov Sentosa, turistický raj s množstvom atrakcií, kde sme videli šou s delfínmi alebo biznis centrum - prvý krát v živote mrakodrapy. Keďže sme však v Singapure neboli ako turisti ale ako misionári, našou hlavnou činnosťou nebolo chodiť po turistických atrakciách.
 |
| Bird park |
Čo sme robili?
Väzenie pre chlapcov
Začali sme v Dome pre chlapcov. Aspoň taký je oficiálny názov väzenia pre teenegerov. Chalani od 11 do 19 rokov, odsúdení za rôzne kriminálne činy, od sexuálnych, cez drogy a krádeže až po násilie. Niektorí sú tam zavretí z vôle rodičov, ktorí nezvládli ich výchovu a tak sa nakoniec po akceptácii súdom rozhodli dať ich do tohoto “domova”. Väčšina z nich členovia rôznych gangov. V každom z nich veľa nedôvery a odmietnutia. Rozdelení do dvoch skupín podľa obtiažnosti sme si štyri dni po 5 hodín vyskúšali úlohy učiteľov. Témy ako budovať vzťahy, nájsť vlastnú identitu, ako sa vyrovnávať s násilím zo strany násilníka aj obete, ako odpúšťať, ako obnoviť vzťahy a ako mať vzťah s rodičmi, ktorí v prípade týchto chlapcov často ubližovali. Keď sa povie mladí kriminálnici tak si človek predstaví kadečo. Ale toto sú normálni chalani. Srandičky, blbnutie, ignorovanie, niektorí ukecaní, iní totálne utiahnutí. Väčšina z nich má za sebou skúsenosti aké bežný človek nemá po celý život. Najťažšie bolo udržať si ich pozornosť a získať si ich dôveru. Keďže sa v Singapure nesmie kázať evanjelium, odkazovať na Bibliu či Boha, museli sme byť v tomto smere opatrní. Toto by mohlo znamenať okamžité zastavenie vyučovania. Podľa ohlasov sme to zrejme celkom zvládli. Chlapci boli posledný deň nadšení, lúčili sa s nami po chladnom prijatí veľmi priateľsky a u väčšiny sme prelomili ľady.
 |
Vo väzení sa fotografovať nesmelo, takže iba z vonku.
Modré "rúry" prikrívajú ostnaté drôty. |
 |
Večera ako poďakovanie od vedenia väznice.
Prvý krat sme sa odhodlali ochutnať kraba. |
Senior club
Milé dopoludnie so starými ľuďmi. Dôchodcovia tu majú rôzne aktivity, chodia si sem zacvičiť, porozprávať sa, majú tu prednášky. My sme pre nich pripravili dopoludnie s prednáškou o príznakoch porážky a ako sa z nej dostať (fyzioterapeutka Bibbi z Nórska sa špecializuje na ľudí z touto diagnózou), merali sme krvný tlak (Dani zo Švajčiarska je zdravotná sestrička) a Stanka za výdatnej podpory Ninky a Natálky viedla malý kurz maľovania. Väčšina babičiek a sem tam nejaký deduško boli nadšení. Chceli, aby sme prišli znovu, ale žiaľ v našom programe už nebol čas.
 |
| Ninka cvičí s babičkami v senior klube. |
 |
| Maľovanie bavilo |
 |
| Bibi a terapia |
Geylang
Historická, vykričaná štvrť s červenými lampiónmi. Oblasť, ktorá je cez deň popomŕtva a ožíva po desiatej hodine večer. Žijú tu väčšinou robotníci, ktorí sem chodia robiť z chudobných krajín. Pastor pracujúci v tejto oblasti s prostitútkami a robotníkmi, s ktorým sme spolupracovali mi povedal, že Geylang nie je Singapur. No, oficiálne je, ale tým čo sa tu deje v podstate nie je. Drogy, prostitútky, robotníci robiaci prácu, o ktorú rodení singapurania nemajú záujem. Geylang si žije svojím životom. Večer sa vyprázdnené ulice zapĺňajú autami a ľuďmi, na domoch svietia červené lampáše a čísla, aby si zákazník lepšie zapamätal kde bol poslednú noc a mohol sa vrátiť. Naše deti spolu s ďalšími napiekli počas dňa cookies, ktoré sme potom my dospelí večer rozdávali robotníkom a prostitútkam. Prostitútky z celej Ázie, aj z Európy. Transvestiti, ktorých neviete osloviť, pretože sú na nerozoznanie od ženy. Ako prostitútka, s ktorou sme sa rozprávali. Schválne som si ju premeriaval a bol som presvedčený, že je žena. Aj podľa hlasu... Nebol! Rozprávali sme sa s prostitútkami aj robotníkmi, s niektorými sme sa modlili. Nehovorili sme s nimi o ich spôsobe života, len o tom, že ich Boh má rád. Hoci je verejné prezentovanie viery v Singapure zakázané, v Geylangu je dovolené všetko. A tak sme zažili aj verejné kázanie na ulici, kde sa zhromaždilo možno 40-50 robotníkov. Hovorili sme s mladými chlapíkmi z Bangladéža. Doma veľmi chudobní, v Singapure zarábajú, aby posielali peniaze domov. Víza majú na rok a potom možnosť predĺženia. Ak s nimi však majiteľ firmy nie je spokojný, víza končia a idú domov. Chlapi pracujú 7 dní v týždni, nemajú dovolenku, voľno si nevyberajú, aby viac zarobili. Taký je Geylang a aj taký je Singapur.
 |
| Koláčiky |
 |
| Geylang v noci |
 |
Evanjelizácia na ulici v Geylangu. V inej časti
Singapuru nemožné... |
 |
"Ubytovne" pre robotníkov. Žije ich tu aj 8 v jednej
izbe. Vyjde to potom lacnejšie. |
 |
| Geylangská cirkev |
Svoje upratovacie schopnosti sme si vyskúšali niekoľkokrát aj v domove dôchodcov, kde si svojím životom žijú poväčšinou už imobilní dôchodcovia. Umývanie okien, podlahy, kompletné čistenie celých miestností, vrátane kompletného vyčistenia polohovateľných postelí. Hoci všetko vyzeralo vyleštene, aj tak sme všetko museli vyumývať. Jednoducho Singapur. Všetko sa musí lesknúť...
 |
A najvýznamnejšia udalosť - Natálka dovŕšila v Singapure
9 rokov! |
Späť v Perthe
Dnes sme späť v Perthe. Ukončili sme našu DTS a momentálne nás čakajú 3 mesiace práce na báze ako staff, teda akýsi “zamestnanci”. Stanka by mala byť zapojená do služby, kde sa využíva výtvarné umenie a Ivan do služby, ktorá je zameraná na praktickú pomoc rodinám v kríze. Po troch mesiacoch by sa mala začať druhá časť našej školy. Sme na to už teraz veľmi zvedaví....
No comments:
Post a Comment