Ako to vyzerá z južnej pologule?: Detská škola

Tunajšia škola a zrejme aj školstvo sú mierne povedané iné ako na Slovensku. Neviem, či je to školou, či je to tým, že je kresťanská a s tým sú spojené isté princípy a zásady, ktoré sa dodržiavajú, ale je to tu jednoducho iné. Skúsim popísať aspoň zopár odlišností.

V prvom rade prístup k deťom. Človek má pocit, že od riaditeľky školy, cez pracovníkov administratívy a učiteľky až po iný personál sú deti priateľmi dospelých. Tu sa na deti nekričí. Neznamená to, že sa deti nevychovávajú, ale deti sú rovnocennými partnermi dospelých. Tento prístup dodržiava tak riaditeľka, ako aj všetky učiteľky. Je obdivuhodné vidieť s akou trpezlivosťou tu učiteľky pristupujú k žiakom. Žiaden krik, naopak úsmev, priateľské vystupovanie.

A nie je to len odlišným systémom ako na Slovensku. Autorita sa vytvára prirodzenou cestou, často cez pokoru. Pokora, pravda a láska. 1. Pet 3:8-9 "Napokon buďte všetci jednomyseľní, súcitní, bratsky sa milujte. Buťe milosrdní a pokorní! Neoplácajte sa zlým za zlé alebo zlorečením za zlorečenie, ale naopak, žehnajte, lebo ste povolaní, aby ste dostali dedičstvo požehnania." Modlitba je v tejto škole prirodzenou súčasťou dňa.

Ninka a jej trieda - Ninku zavolali kamarátky do zadu

A u ľudí to nekončí. Celé je to tu priateľské. Prostredie a triedy jednoduché, školské uniformy a ruksaky jednotné. Ruksaky visia alebo ležia zaparkované celý deň pred triedou. Deti ich potrebujú len pokiaľ si idú vybrať napríklad desiatu. Knihy a zošity si domov nenosia, iba ak je domáca úloha. Inak ležia so všetkými ostatnými vecami v šuflíku pod stolom. Je tu bežné ísť kedykoľvek na toaletu, napiť sa alebo sa nakloniť ku kamarátke a niečo jej povedať. Je zaujímavé, že v tejto atmosfére dokážu učiteľky učiť s radosťou a pokojom. Nič nie je nalinkované, ak niekto vystúpi z radu, je to v poriadku.

Natálka a jej trieda - slnko bolo prudké, Natálka žmúri

Hodnotenie žiakov prebieha alebo osobným pohovorom s rodičom, jeho informovaním cez School diary alebo štvrťročne cez dotazník. Za špeciálne zásluhy sú raz týždenne odmenené vybrané deti pred celou školou. Ninke sa podarilo raz dostať toto ocenenie za jej aktivitu a pokrok v angličtine. :) Známky na prvom stupni nie sú. Deti sú najmä povzbudzované - well done, good work. Demotiváciu sme nezažili. Pre deti to vytvára pocit bezpečia. Nie sú zbytočne stresované tým, že je niekto najhorší z triedy. Jednoducho vie jeden lepšie čítať inému sa darí v matematike, tretí lepšie cvičí a iný sa zasa výborne správa a pomáha ostatným. Každý je niečím výnimočný a učiteľky to v deťoch podporujú. Je bežné a dokonca je to súčasťou vyučovania, že staršie deti pomáhajú mladším. Každý starší ma niekoho mladšieho prideleného a ten je jeho "body". Musí ho spoznať a starať sa o neho rovnako ako o svoje telo.

Osnovy? Neexistujú. Nejde o to, aby sa hromadne prebralo a namemorovalo učivo, ide o to, aby sa deti rozvíjali. A v tomto bode sa mi zdá tunajšie školstvo úplne iné ako na Slovensku.